MAPA / DIELA
2026

01/ LUX AETERNA

MATÚŠ ASTRAB

Audiovizuálna inštalácia a video mapping Lux Aeterna prebúdzajú historickú architektúru chrámu prostredníctvom svetelnej geometrie. Projekt reaguje na dynamické línie barokovej klenby a fresiek – nepretvára ich, ale zvýrazňuje ich pôvodnú estetiku a duchovný rozmer. Živé svetelné línie kopírujú rebrá klenieb, ohraničujú maľby a vytvárajú ilúziu pohyblivej svetelnej konštrukcie, ktorá spája historické dedičstvo s moderným digitálnym umením. Výsledkom je imerzívny zážitok, v ktorom sa tradičný sakrálny priestor stáva plátnom pre architektúru svetla.

02/ ARTEFAKT

MATÚŠ ASTRAB

Úbytok hmyzu je jednou z najalarmujúcejších ekologických katastrof — od roku 1970 zmizla polovica svetovej populácie a pri súčasnom trende hrozí do 100 rokov jej úplný zánik. Dielo posúva diváka v čase do roku 2100, do reality s absolútnou absenciou hmyzieho života. Srdcom inštalácie je samostatne fungujúci, uzavretý ekosystém s živým hmyzom. V kontexte roka 2100 ide o mimoriadne vzácny muzeálny exponát a historický artefakt z dávnych čias, kedy bol hmyz ešte bežnou súčasťou prírody. Dielo je zasaadené do futuristického dizajnu a chránené laserovým bezpečnostným systémom, čím podčiarkuje obrovskú hodnotu a nedostupnosť niečoho, čo dnes považujeme za samozrejmosť. Návštevník tak namiesto vzdialenej hrozby prežíva dojem z absencie hmyzu a atmosféru tichej apokalypsy už dnes.

03/ KOMFORT PROXIMITY

ADELA BRADLEROVÁ

Dielo sa odvíja od malovanej tehlovej štruktúry Thurzovho domu. Veľkoplošná projekcia posúva túto charakteristickú štruktúru mimo objekt domu, kde sa rozširuje do okolia. V pokojnom prostredí záhrady má toto ambientné obsiahnutie priestoru za cieľ ilustrovať individuálnu asimiláciu podnietenú dlhodobou blízkosťou a komfortom v nej. Nejde o intenzívne prebíjanie, ale nadobúdajúci súlad. Zámerom je zvýraznenie podvedomého javu, vyzdvihnutie prvku architektúry a ich kombinovaná ilustrácia.

Autorka pracuje s témou blízkosti, komfortu a nenápadnej premeny, ktorá vzniká dlhodobým kontaktom s miestom či človekom. Nie ako výrazný zásah, ale ako postupné prispôsobenie a súlad.

04/ EFEMÉRNE ISTOTY

KRISTÍNA KEREKEŠOVÁ

Genius Loci miesta, ktoré aktuálne nazývam domovom. Miestne špecifická inštalácia reflektujúca systém vzťahov a subjektívnu emocionalitu zhmotnenú skrz recyklované textílie od susedov. Mäkkosť a organickosť vlákien odzrkadluje teplo a premenlivosť domova, komfort s nestabilitou, bez akýchkoľvek vízií do budúcnosti, čo paradoxne prináša oslobodzujúcu ľahkosť a ukotvenie v prítomnom momente.

05/ SPILL THE TEA

ALAN BUJDÁK

Je imerzívna site-specific zvuková inštalácia o klebetách, ktoré formujú naše malé svety. Uzavretý priestor záhradného domčeka sa premieňa na intímny čajový salón, v ktorom para, teplé svetlo a viackanálový zvuk vytvárajú atmosféru dôvernosti a bezpečia. Návštevníci si môžu sadnúť, naliať čaj a započúvať sa do anonymných nahrávok skutočných príbehov.

Dielo skúma klebetu nielen ako spoločenský fenomén, ale aj ako spôsob prežitia, ochrany, úniku či vzájomného prepojenia. Osobné výpovede vytvárajú intímny, miestami vtipný a miestami bolestivý obraz života mimo centra. Gossip ako forma prežitia. Zdieľanie ako odpor. Inštalácia zároveň ponúka priestor pre spomalenie, počúvanie a blízkosť – miesto, kde sa návštevník stáva tichým hosťom pri jednom spoločnom stole.

06/ ACADEMY

ŠIMON BRICHTA
OLIVER GAVALIER

Videomapping dvojice študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici, Olivera Gavaliera a Šimona Brichtu, reaguje na fasádu opustenej budovy pri Stredoslovenskom osvetovom stredisku. Autori abstrahovaným vizuálnym jazykom pracujú so špecifikami danej projekčnej plochy, avšak v ich diele možno hľadať viac. Tým je reakcia na tému verejného a urbánneho priestoru, jeho zákutí, spôsobov využívania či vizuálnych špecifík. Vrstvenie, štruktúry, textúry či patina. Tieto a ďalšie estetické kvality urbánneho priestoru v diele odkazujú na prostredie, ktoré nás obklopuje.

07/ INFORMAČNÝ PARADOX

KAREL „KARLOS“ ŠIMEK

Čierna diera ničí všetko, čo do nej padne. Kvantová mechanika trvá na tom, že nič nemôže byť naozaj zničené. Iba rozptýlené za hranicu rozpoznateľnosti, jeho stopa zachovaná niekde v neusporiadanosti. Všeobecná teória relativity tvrdí opak: čo prekročí horizont udalostí, je preč.

Stephen Hawking ukázal, že čierne diery nie sú úplne čierne. Vyžarujú a časom sa úplne vyparia. Ak toto žiarenie nenesie žiadnu stopu toho, čo do diery padlo, informácia je skutočne stratená, čo je priamym porušením kvantovej teórie. Novšie teoretické práce naznačujú opak: informácia je zakódovaná v žiarení samotnom, prítomná, no nie priamo zistiteľná.

Toto dielo vychádza z tejto myšlienky a pracuje s ňou. Čo vstúpi, sa nevracia vo svojej pôvodnej podobe. Nič sa nestráca, iba mení. Alebo predsa?

08/ INNER WORKINGS / NARUBY

ĽUBOMÍR SLOVINSKÝ

Reflektujúc koncept festivalu, ktorý tento rok odkrýva bežne skryté útroby mesta, autor tento princíp rozvíja ďalej. Skryté zákutia mestskej infraštruktúry, algoritmy a procesy prebiehajúce v pozadí digitálnych médií či samotného umenia, ktoré bežne zostávajú len utilitárnou stránkou týchto systémov, sa v diele INNER WORKINGS / NARUBY stávajú práve vizuálnym jazykom, ktorý dielo utvára. Vnútorné dvory, pasáže, technické zázemia a konštrukčné vrstvy architektúry sa tu stretávajú s dátami, kódom, pomocnou geometriou či procesmi predchádzajúcimi hotovému digitálnemu obrazu. To, čo za bežných okolností zostáva ukryté za fasádou, rozhraním alebo finálnou podobou vecí, sa dostáva na povrch a z funkčného zázemia sa stáva estetickým prvkom.

09/ PURE WHITE

JOHANA LUNTEROVÁ

Vo svojom diele Čistá biela pracujem s témou čistoty, idealizácie, predstáv a klamu. Ústredným objektom je kôň, ktorý je ufilcovaný z čistej bielej vlny, pričom jeho okolie tvorí špinavá, surová vlna.  

Tento kontrast poukazuje na napätie medzi tým, čo je vnímané ako čisté a hodnotné, a tým, čo je ako nečisté a nechcené. 

Kôň ako symbol vznešenosti a ideálu je tu zbavený všetkých „nečistôt“, no napriek tomu nedosahuje dokonalosť – stále zostáva len reprezentáciou predstavy.  

Rovnako ako vlna, ktorá bola kedysi čistá a cenná, no v surovej podobe je vnímaná ako špinavá, aj spoločnosť pracuje s pojmom čistoty selektívne. Tento princíp sa prenáša aj na ľudské telo a identitu – napríklad na ženy, ktoré sú často tlačené do neprirodzenej čistoty, alebo naopak označované za špinavé, ak z tohto ideálu vybočia. 

Pravda je často neuhladená, surová a špinavá, zatiaľ čo ilúzie sa snažia pôsobiť čisto a bezchybne.  

V tejto polarite sa práve odhaľuje krehkosť našich predstáv o dokonalosti.  

10/ ENTROPIA II.

ADAM LUKAČ

rieka plynie, 
plynie čas. 

do tej istej rieky 
vstúpiť môžeš 
iba raz.

Na tomto nádvorí bola niekedy fontána. Už tu nie je, hoci spomienka na ňu ostáva niekde v pozadí myslí ako sentimentálny bod – pomaly sa rozplýva.

Inštalácia ponúka metaforickú fontánu ako obraz zahmlenosti, turbolentnosti a prchavosti spomienok.



11/ SOFT GLARE

SABINA VILAGUT

Inštalácia sa nachádza v sále Z1 v Záhrade CNK, multifunkčnom priestore určenom na divadelné predstavenia, koncerty a rôzne podujatia.

Svetlá — neoddeliteľná súčasť takýchto priestorov, viditeľná, no často prehliadaná — tu získavajú vlastnú autonómiu a privlastňujú si priestor ako živý organizmus. Bežne nevnímame samotné svetlá, ale skôr to, čo osvetľujú; ich význam spočíva v tom, čomu slúžia. Tu sú však vytrhnuté zo svojho bežného kontextu a dostávajú sa do centra pozornosti. Pozorujú nás, nadobúdajú vlastnú prítomnosť a existujú samy osebe.

Tento sugestívny dialóg nás pozýva všímať si to, čo často zostáva skryté priamo pred našimi očami. V tme sa medzi svetlami a publikom rozohráva vzájomná výmena pohľadov.




12/ OPEKAČKA ALEBO SPOMIENKA NA LETO

ADAM LUKAČ

horí horí, všetko horí, čo prežije, aj to zhorí?

Popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia, akceptácia – známych 5 fáz smútku vieme do istej miery aplikovať aj na čím ďalej, tým viac vynárujúcu sa klimatickú úzkosť. 

V ktorej fáze sa ako diváci nachádzame? V ktorej fáze by sme sa nachádzať mali? alebo existuje fáza, v ktorej vieme ešte niečo zmeniť?



KONTAKT

svetlovmeste@gmail.com
Mgr. art. Oliver Kuklovský
riaditeľ festivalu